Spoznala som muža, do ktorého som sa zamilovala. Obaja máme 50, on tri dcéry, ja troch synov. Vzťah je od začiatku veľmi intenzívny. Ja bola u neho, pomáhala mu, on u mňa, pomáhal, spoločné víkendy, prázdniny s našou mi najmladšími, on 10, ja 15. Priateľ bol rozvedený po 27 rokoch pred rokom, v dome má ešte prostrednú dcéru s manželom. Po 2 mesiacoch sa o nás dozvedela jeho bývalá. A začalo peklo. Obviňovanie ako môže dcéru nechať so mnou, že ona je skutočná matka a jeho jedinou partnerkou musí byť jeho dcéra, ako to sme ju vytapetovali a upratali izbu.
Potom prišla správa, že striedačku určenú súdom už dodržiavať nebudú, že dcéra chce byť s ňou. A skutočne dcéra otca odmieta. Nevidel ju 14 dní. Keď ju priviedla, bola ubretená, hodinová scéna a zase ju odviedla,… Ja pri tom nie som, jeho ex som ešte nevidela. Priateľ utrpel ďalší šok. Ex ho opustila zo dňa na deň, že rodinu nezvláda, že on nerobí, čo ona chce, prestala komunikovať, rozviedla sa. Priateľ musel vyhľadať pomoc. Ex chcela striedačku po týždni, že si od dcéry potrebuje oddýchnuť. Teraz to vraj zvládne. Priateľ sa objednal na konzultáciu k psychológovi. Romantika a vášeň sa vytráca, partner je veľmi smutný.
Za mesiac máme odletieť na dovolenku, ale dcéra povedala, že by letela len pokiaľ si ju otec vezme do postele. Zo všetkých jeho detí cítim nerešpekt a neúctu k otcovi. Prostredné donáša matke. Je mi ľúto priateľa, pretože on asi nevie, ako má celú situáciu riešiť a ja vlastne tiež nie. Teraz je iba otázka, či zostať spolu alebo ísť každý svojou vlastnou cestou. Mne celá situácia mrzí, ale zároveň sa mi vôbec nepáči, ako sa k nemu dcéry správajú a ako si určujú pravidlá. Môj priateľ tiež nevie, čo má robiť a ešte sa akosi ani nespamätal z toho celého šoku, čo mu ex priateľka spôsobila. Stále dúfam, že to bude lepšie, ale už sme sa spolu dlho ani nesmiali.