Automatizácia, často označovaná ako revolúcia 21. storočia, mení spôsob, akým funguje globálny trh. Roboty a algoritmy sú dnes schopné vykonávať úlohy, ktoré predtým zvládali iba ľudia. Tento posun prináša množstvo výhod, ale aj výzvy, ktoré musia spoločnosti a zamestnanci prekonať. Jednou z hlavných výhod automatizácie je zvýšenie efektivity a produktivity. Stroje pracujú rýchlejšie, presnejšie a bez prestávok, čo umožňuje firmám znižovať náklady a zvyšovať zisky. Napríklad, v priemysle výroby automobilov dokážu roboty poskladať vozidlo s minimálnymi chybami a za kratší čas, než by to zvládol ľudský pracovník.
Tieto úspory sa môžu preniesť na spotrebiteľov vo forme nižších cien. Na druhej strane, automatizácia prináša aj obavy z nezamestnanosti. Mnoho pracovných miest, najmä tých, ktoré zahŕňajú rutinné a opakujúce sa úlohy, je ohrozených. Zamestnanci v týchto odvetviach sa musia rekvalifikovať a prispôsobiť sa novým technológiám, aby zostali konkurencieschopní na trhu práce. Vzdelávacie inštitúcie a vlády musia investovať do programov, ktoré pomáhajú pracovníkom získať nové zručnosti potrebné pre pracovné miesta budúcnosti.
Automatizácia tiež ovplyvňuje globálnu ekonomiku. Krajiny, ktoré rýchlo prijímajú nové technológie, môžu získať konkurenčnú výhodu na svetovom trhu. Naopak, regióny, ktoré zaostávajú v implementácii automatizácie, riskujú stratu pracovných miest a ekonomický pokles. Preto je dôležité, aby sa vlády a podniky snažili o rovnováhu medzi technologickým pokrokom a sociálnou spravodlivosťou. Okrem ekonomických dôsledkov má automatizácia aj sociálny vplyv. Zmeny v pracovnom prostredí môžu viesť k zlepšeniu pracovných podmienok, keďže nebezpečné a namáhavé úlohy preberajú stroje. Na druhej strane, môže dôjsť k zvýšeniu nerovnosti, ak prístup k novým technológiám a vzdelávaniu nie je rovnomerne rozdelený.